Týmto by som rád poďakoval autorovi, v skutočnosti  robím len akéhosi editora a vyberám pasáže o love kaprov. Pevne verím, že nikoho neurazím ak sa s kaprármi v SR a ČR podelím v krátkom seriály o informácie obsiahnuté v tejto knihe. Je skutočne zaujímavé čítať ako sa lovil kapor pred 45 rokmi. Veľmi rád by som vyzval všetkých čitateľov tohto článku aby sa nebáli napísať svoje postrehy a pripomienky možnosť pridať komentár pod článok je ideálny priestor na diskusiu.

O love kaprov ( 1967)

Kapor je jednou z najobľúbenejších športových rýb. Môžeme povedať, že je až príliš obľúbený, takže kvôli nemu rybári často zanedbávajú ostatné ryby. Doslova môžeme napísať, že týmto zťažujú obhospodárovanie niektorých našich vôd. Pritom rybári sa často na kaprov sťažujú, že sa niekedy skutočne poriadne načakajú. Často si však za to môžu sami, nie je totiž  vždy ľahké prejsť kaprom cez rozum.

Hľadanie kaprov a podmienky lovu (1967)

Vďaka hojnému vysádzaniu nájdeme kapra vo všetkých našich kaprových vodách, miestami dokonca aj v pstruhových. Aby sme si však kaprov zachytali, musíme poznať vhodné miesta. Na menších riekach hľadáme kaprov pomerne ľahko, lebo sa často zdržujú nad jazmi ( jezy, brody, kaskády ... ), alebo v hlbších tôňach. Za slnečného počasia vystupujú kapry pod hladinu a dajú sa krásne spočítať, tam kde sa vyhrievajú ich však nechytíme, pretože na pastvu sa vyberajú do plytkých vôd a hlavne pod prúdy.

Na väčších riekach hľadáme kaprov tiež hlavne v tíšinách nad jazmi, avšak pretože tieto tíšiny sú často dosť dlhé je voľba miesta ťažšia ako v prvom prípade. Dnes však keď je rybárov mnoho sú kaprové miesta dobre známe, nakoľko sa jedná o  vec kolektívnej skúsenosti. Na dolných tokoch našich dunajských prítokov, teda na Morave, Váhu, Nitre, Hrone, či na Dunaji samotnom nájdeme okrem kapra z rybničného chovu aj nádherného a bojovného riečneho šupináča. Navečer a pri stúpajúcej hladine vyráža do prúdov, trvalo sa v nich však nezdržuje.

Dobré kaprové miesto nemusí byť ani najslabšie prúdiace, ani najhlbšie z konkrétneho úseku rieky. Musí však kaprom poskytnúť pocit bezpečia a hojnosť vhodnej potravy. Kapry dávajú prednosť miestam, kde  sa rieka široko rozlieva a tvorí kľudné zátoky s bohatým porastom. Zdržuje sa najčastejšie na rozhraní tíšin a prúdiaceho toku. Tiež blízko vstupu do odstavených riečnych ramien, alebo pri ústiach potokov. Vyhľadávajú skôr mäkšie dno, hlboké bahno však nemilujú a nevyhýbajú sa ani tvrdému dnu, ktoré je plné balvanov a pahýlov stromov, ako to môžme pozorovať na dolnom toku Hrona. Za silne zvýšenej hladiny často vyrážajú do najplytších okrajov, často až do zaplavených pobrežných pozemkov.

Na tôňach sú kapry rozptýlený väčšinou rovnomerne a obvykle vodou tiahnu v skupinách. S veľkou obľubou sa zdržujú v najhustšom poraste mäkkého rastlinstva, vyrážajú aj do súvislých plôch rákosia. Na tôňach môžeme tiež  vidieť kaprov vyhrievať sa na hladine, hlavne počas teplých letných popoludní.

Na väčších vodných nádržiach a celkovo veľkých stojatých vodách hľadáme kaprov hlavne podľa pravdepodbného tvaru dna, ktoré býva pokračovaním brehu. Do hĺbky 5-10 m nájdeme kaprov takmer všade, teda po celej ploche nádrže, hlavne však v pobrežných oblastiach. Väčšie hĺbky vyhľadáva kapor  až na jeseň ked začne prebiehať jesenná cirkulácia vody. Mnoho kaprov sa zdržuje blízko prítokov, hlavne na jar a v lete. K prítokom kapor tiahne aj počas povodní. Zjednodušene môžeme napísať, že na jar alebo v lete hľadáme kaprov skôr na plytčinách a na jeseň sa ich stanoviská presúvajú do hlbších vôd. Počas bezveterných slnečných dní ostávajú celé skupiny tesne pod hladinou, avšak len tam kde majú pocit bezpečia. Všeobecne však môžeme potvrdiť, že na nádržiach kde je v lete veľký ruch kapor svoju prirodzenú plachosť odkladá. Bezprostredne pred príchodom búrky, obvykle ked sa práve začína dážď skáču kapry na priehradách ako o závod, čím sa nám často prezradia.

Na riekach je voľba miesta podstatne jednoduchšia, kapry tu berú najlepšie na začiatku sezóny a počas vrcholu leta prestávajú, aby sa s príchodom jesene znova rozožrali, avšak veľmi záleží aj na stave vody. Pre lov kapra je vždy najlepší normálny stav vody, alebo voda mierne zdvihnutá, tiež vyššia. Nie však nepreniknuteľne kalná a vyliata z brehov, potom je väčšina kaprov na zaplavených lúkach a márne ich hľadáme v riečišti. Nízka hladina pod normálom tiež nesľubuje úspech keď tak za veľmi skorého rána, prípadne za hlbokého šera. Tam kde zvlášť na menších riekach tečie voda periodicky v súvislosti s malými hydrocentrálami, alebo mlynmi očakávame lepšie branie vo chvíľach keď voda začína stúpať. Keď prichádzajú prvé mrazy kapor sa sťahuje do hlbšej vody a pomaly prestáva žrať. Dnes to však už neplatí doslova nakoľko pod niektorými hydrocentrálami, či tepelnými elktrárňami je voda dosť teplá aj v zime a kapor žerie aj na Vianoce.

Na menších tôňach začína kapor žrať keď sa voda náležite prehreje a zostáva pri chuti až do príchodu prvých skutočne horúcich dní. V lete keď sa voda zakalí jemným planktónom sú celé obdobia doslova mŕtve a zábery pribúdajú až keď sa mierne ochladí.

Na veľkých vodných nádržiach  záleží veľmi na teplote vody, po dlhej na sneh bohatej zime začína dobré chytanie neskôr. Inak je voda dostatočne prehriata už okolo mája. Záleží však od mnohých faktorov. Napríklad či je na rieke v smere od prameňa ako prvá, alebo či dostáva studenú vodu z dna vyššie položenej vodnej nádrže. Všeobecne vzaté, začiatok kaprovej sezóny na vodných nádržiach býva sľubný v horúcom lete intenzita trochu poľavuje aby s ochladením zasa mierne stúpa. Na hlbších nádržiach lovíme kaprov spoľahlivo do konca októbra aj dlhšie.

Záver

Po prečítaní tohto krátkeho článku Vás možno napadne aké nadčasové informácie sa dokážeme dozvedieť aj v takmer 50 rokov starých knihách o love kaprov. Takmer všetko čo som sa dočítal som porovnával s mojimi skromnými rybárskymi skúsenosťami a nenašiel som takmer nič s čím by som mohol zásadne nesúhlasiť. Preto Vás rybárov, ktorí budete čítať tento článok prosím. Ak nájdete niečo čo sa Vám skutočne za roky lovu kaprov potvrdilo v súlade s týmto článkom, napíšte nám komentár, rovnako ak s niečím nesúhlasíte.

Ako napovedá označenie "časť. 1" v názve článku máme pre Vás pripravený krátky  rybársky seriál, ktorý bude pokračovať. Začali sme nadčasovými informáciami o výskyte a zvykoch kaprov avšak plánujeme zaradiť aj diel týkajúci sa rybárskej výbavy, kde bude slovo Retro oveľa aktuálnejšie, zvlášť rybárske navijaky a rybárske prúty sa skutočne zmenili, ale to ste si istotne všimli.

Autor článku: Rybárske potreby Slavia – www.slaviaryby.sk

Spracované na základe knihy Z. Šimka

           

V tomto krátkom úvode by som sa rád priznal, že sa nepovažujem tak úplne za autora článku, vzhľadom k môjmu veku by to ani nebolo vôbec možné. Vďaka veľmi priaznivým okolnostiam sa mi dostala do rúk skutočne úžasná rybárska kniha z roku 1967 autorom knihy je pán Zdenek Šimek a kniha bola hlavným zdrojom a inšpiráciou článku. Prosím všetkých čitateľov o pochopenie všetko čo si odteraz až do konca článku prečítajú pochádza ( okrem drobných autorských úprav, ktoré budú zvýraznené podčiarknutím ) z roku 1967 a preto sa dopredu ospravedlňujem každému milovníkovi najmodernejších rybárskych trendov. Vzhľadom k môjmu osobnému vzťahu k prívlači sa bude aj článok dívať hlavne na lov pstruha metódou prívlače v dobách dávno minulých.

Začíname ( 1967 už sme v minulosti ) 

Vďaka nástupu "smekacích" rybárskych navijakov (áno skutočne tu hovoríme o nástupe bežných rybárskych navijakov s preklápačom tak ako ich dnes poznáme) sa vláčenie stalo v našich končinách asi až príliš obľúbené. Na našich skromných vodách v ňom nemôžeme vidieť lovný spôsob, ktorý by smel v budúcnosti prevládnuť a mal by byť len doplnkom iných spôsobov rybárčenia. To platí obzvlášť pre pstruhové vody a pre všetky menšie rieky.

Avšak je treba priznať, že vláčenie je jedným z najzaujímavejších spôsobov rybárčenia, zaujme hlavne tým, že na kus plechu dokážeme uloviť aj najväčšieho dravca a lovecký inštinkt, ktorý sa skrýva v každom rybárovi je pri prívlači skutočne plne uspokojený. Dnešné moderné rybárske vybavenie robí boj s každou rybou skutočne napínavým.

Lov na pstruhových vodách (1967)

Lov pstruhov je pohybovou a skutočne zaujímavou rybačkou, ktorá okrem loveckého umenia vyžaduje od rybára aj veľkú telesnú zdatnosť a vytrvalosť. Pstruha lovíme muškárskou udicou, prívlačovým prútom a niekedy aj mŕtvou rybkou spúštanou prúdom. ( my sa však budeme venovať špeciálne lovu na prívlač, muškárenie prenecháme odborníkom a lov pstruhov na mŕtvu rybku skutočným milovníkom minulosti )

Lov na prívlač (1967)

Na väčších pstruhových vodách lovíme pstruhov úspešne pomocou prívlačového prútu. Pstruhová prívlač je nádherná rybačka, žiaľ väčšina veľkých rýb sa uloví na začiatku sezóny a pre neskoršie chytanie na mušku už ostávajú len menšie ryby. Prívlač je veľmi výkonný spôsob rybačky, vodu prehľadávame rýchlo a dôkladne. Zároveň sa pri tom naučíme posudzovať hĺbku a silu prúdu a spoznávame miesta výskytu pstruhov.

Vďaka dnešnej jemnej výbave a s nástupom "smekacích" rybárskych navijakov (jedná sa o klasické rybárske navijaky ako ich poznáme dnes) a jemným rybárskym silonom s priemermi okolo 0,25mm je nahadzovanie viac ako jednoduché. Rybársku nástrahu si volíme podľa miestnych pomerov. Na niektorých pstruhových vodách sú skvelé devony, niekde zasa rotačky, či plandavky. Veľmi účinná je 3-4cm dlhá plandavka typu "ledvinka" alebo Heintzov blyskáč dlhý 5 až 6cm. ( ak niekto tušíte ako vyzeral Heintzov blyskáč, alebo Heintzova třpytka napíšte nám komentár pod článok) Ako novinka sa v súčasnosti presadzujú blyskáče s rýchlo sa krútiacim plieškom ( zmienka o nástupe rotačiek ? ) Správnu farbu blyskáča, alebo devonu si volíme podľa priezračnosti a farebného odtieňu vody a tiež podľa počasia. Všeobecne môžeme napísať, že strieborná prívlačová nástraha je vhodná do jemne zvýšenej, temnej a ľahko zakalenej vody. Najlepšie v zamračenom počasí. Pri opačných svetelných podmienkach za slnečného počasia, v čistej vode je najlepšie vyberať prívlačové nástrahy zlatej, alebo inej tlmenej farby. Prívlačujme obvykle na väčších pstruhových vodách a tu je potrebné poznať aj obvyklé stanoviská rýb. Môžeme síce vodu prehadzovať meter po metri a počítať s útokom pstruha z veľkej diaľky, lepšie je však loviť tam kde pstruh prirodzene žije. Na začiatku jari keď má každá rieka vodu nad normál nie je treba hľadať pstruha ani ďaleko od brehu ani vo veľkom prúde. Od polovice mája, keď sa voda začne pomaly zohrievať pstruh začína obsadzovať svoje typické miesta, vtedy ho hľadáme na konci prúdov a za veľkými skalami. Nástrahu nenahadzujeme priamo na predpokladané stanovisko pstruha ,ale privádzame ju k nemu. Ak sa pstruh skrýva vo veľkom prúde možeme loviť na blízko, nakoľko spenená voda zabraňuje pstruhom vo výhľade ako aj v možnosti vnímať hluk. Ak je voda kľudná a tichá musíme nahadzovať z podstatne väčšej diaľky. Večer nezabúdajte ani na skutočne plytké okraje, kam pstruh vyráža za potravou. Na pokojnej vode vedieme nástrahu naprieč tokom, o hĺbke vedenia nástrahy rozhodujú okolnosti, väčšinou však netreba viesť nástrahu príliš hlboko. V silných prúdoch je tiež dobré viesť nástrahu naprieč tokom, nakoniec aj tak prúd našu rybársku nástrahu stiahne a vedieme ju pozdĺž brehu. Je škoda, že v silných prúdoch nedostaneme rybársku nástrahu do blízkosti dna kde často číha veľký pstruh, ktorý nezvykne vyrážať až k hladine, nakoľko skúsenosť ho poučila o ťažkej dosiahnuteľnosti podobnej potravy. V tíšinách vedieme blyskáč akokoľvek hlavne pomerne rýchlo a nepravidelne. Neprístupnosť niektorých miest nás núti nahadzovať proti prúdu a viesť nástrahu po vode, vďaka moderným "smekacím" rybárskym navijakom je tento spôsob lovu možný, nakoľko nástrahu potrebujeme viesť pomerne rýchlo. Na plytkých kamenistých  vodných tokoch sa loví na prívlač veľmi ťažko, odporúčame viesť nástrahu tak aby mierne čerila vodu, čo dokáže pstruha často vyprovokovať k ráznemu útoku. Prívlač v stojatých vodách, na športových rybníkoch je menej efektívna ako lov na menších riekach. Musíme trpezlivo prehladávať vodu a dopriať nástrahe možnosť aby sa pohybovala v primeranej hĺbke, pretože pstruh ktorý nie je práve na love sa väčšinou zdržuje pri dne. Najviac pstruhov zastihneme v okolí brehov, hlavne tam, kde sa dno náhle lomí. Niekedy pstruh útočí dravo a agresívne, inokedy zas opatrne a nedôverčivo. Tu platí zásada, že ak pstruh berie len veľmi opatrne vymeníme nástrahu za menšiu a tmavšiu.

Čo sa týka zdolávania odpor menšieho pstruha nie je veľký, zato veľký pstruh bojuje skutočne húževnate. Aj keď výbava je tvrdšia ako pri love na mušky a háčiky sú pevnejšie, je aj tu na mieste bojovať zo pstruhom rozvážne. Najväčšia chyba je ťahať pstruha nasilu proti prúdu a pokúšať sa ho predčasne vyloviť, na vylovenie je treba myslieť až vtedy keď je už pstruh viditelne vyčerpaný. Pstruha je treba vyloviť pomocou rybárskeho podberáku aj keď vieme, že čiastočne bojujúca ryba nám zapletie trojháčik do sieťky. Uloveného pstruha ak dosahuje lovnú mieru ihneď zabijeme, vykucháme, utrieme do sucha a uložíme ..... ( dnes by sme napísali, pobozkáme a vrátime šetrne do vody )

Záver ( späť do prítomnosti )

V závere článku sa znova vraciame do prítomnosti, presnejšie na začiatok roku 2012, tesne pred začiatok pstruhovej sezóny. Od doby kedy boli napísané predchádzajúce riadky uplynulo už viac ako 45 rokov a možno vás rovnako ako mňa prekvapí, že až toľko sa toho vlastne nezmenilo, čo sa týka techniky lovu sú všetky rady stále aktuálne a platné. V čom ja osobne vidím najväčšie rozdiely? Kvôli prehľadnosti ich zhrniem do niekoľkých bodov.

• Obrovský posun vo výbave. Rybárske potreby sú dnes už niekde úplne inde a výraz jemný prút v roku 1967 a dnes znamená skutočne niečo úplne iné.
• Možno si to na prvý pohľad nevšimnete, ale nikde v článku nenájdete ani zmienku o twistroch, či iných gumených nástrahách tie nastúpili až podstatne neskôr
• Pojem športové rybárstvo a výrazy ako "chyť a pusť" ešte ani zďaleka neprenikli k toľkým rybárom ako dnes.
• Na prívlač sa od jej vzniku dívalo s nedôverou, ktorá žiaľ stále pretrváva, aj keď moderná jemná prívlač sa začína veľmi podobať na muškárenie.

V úplnom závere by som rád poprosil všetkých čitateľov nech sa neboja a napíšu nám pod článok svoje názory. Zaujíma nás kde vidíte najväčší posun vy a ak nájdete vo svojom rybárskom archíve fotky skutočne "retro" výbavy podelte sa o ne. Budeme radi.

Zdroj: Rybárske potreby Slaviacentrum

           

            

Pri rôznych rozhovoroch som sa stretol s dehonestovaním tejto techniky, ktorú niektorí rybári označujú ako "dehonestáciu prívlače", "hod vajcom" "nešportovú rybačku" a podobne. Osobne však zastávam názor, že lov so sbirom treba zvládnuť ako každú inú rybársku techniku a netreba k nemu hneď pristupovať s dešpektom.  Vždy ma dosť prekvapí keď sa pri pstruhovi, ktorý bol nasadený na stojatý vodu za účelom jeho lovenia považujú práve techniky jeho lovu za nešportové, obzvlášť technika lovu na sbiro, ktorá je vo svojej podstate lovom na umelé mikro nástrahy, ale poďme radšej pekne po poriadku.

Čo je to Sbiro?

Dovoľte na úvod jednu príhodu, ktorá sa odohrala na nemenovaných pstruhových pretekoch v malej dedinke asi 5 rokov dozadu počas losovania miest. Hlúčik pretekárov sa nevedel dočkať kedy to celé vypukne a spoločne s organizátormi sa konzultovali pravidlá, ked sa zrazu ozvala z davu otázka: "A môžem používať sbiro?" Zbi čo? Spýtal sa organizátor. Sbiro nedal sa znovu pretekár. Čo je to Sbiro, spýtal sa organizátor? Nastalo ticho a o chvíľu sa z davu ozvalo: "To je taký prívlačový plavák." Plavák? Opakoval neveriacky organizátor. Chvílu mlčal a potom povedal: "Páni toto sú prívlačové preteky na žiadne plaváky sa loviť nebude!"

Čo je však sbiro v skutočnosti? Skôr ako označenie plavák je v našom prípade na mieste označenie nosič nástrahy. Viem, že nasledujúca informácia asi nebude pre nikoho horúcou novinkou ale plavák pláva :) a sbiro vôbec plávať nemusí. V súčasnosti existujú sbirá plávajúce, potápavé, polopotápavé v 40 gramových záťažiach, ktoré Vám budú pripomínať skôr masívne kaprové krmítko až po 4 gramové mini sbirá ktorých zvládnutie bude vyžadovať cit, techniku a skutočne jemný rybársky prívlačový prút.

Prečo však mnoho ľudí pohŕda lovom pstruha na sbiro a nepovažuje ho za prívlač? Predpokladáme, že za týmto predsudkom stojí častokrát nezvládnutá technika, mnohých rybárov, ktorí si zo sbira spravili skutočne niečo čo sbiro nie je.  Je smutné keď na brehu vodnej nádrže vidíte stáť rybárov v tesnom šíku, ako sa napriahnu, odhodia ťažké plávajúce sbiro do diaľky a čakajú, čakajú a čakajú. Oblúky na silone vo vetre veselo plávajú na metre ďaleko a rybári číhajú na náhodného pstruha, ktorý občas príde, občas však nie a loviť vedla niekoho kto loví týmto spôsobom občas aj na pretekoch je skutočne utrpenie.

Ako ho uviazať a ako ho používať?

V predchádzajúcich riadkoch sme si vysvetlili, že sbiro nie je plavák, ale nosič nástrahy. Skôr ako sa dostaneme k písaniu o rybárskej technike napíšme si niečo o tom ako sbiro správne uviazať a ako ho použiť. Samotná montáž sbira je pre skúseného rybára vec skutočne extrémne jednoduchá a pre rybára neskúseného našťastie taktiež. Takmer každé sbiro s ktorým sme sa doteraz stretli bolo priebežné takže o niekoľkých málo výnimkách v tomto krátkom rybárskom článku písať nebudeme. Sbiro jednoducho prevlečiete cez kmeňový silon (šnúru) a uviažete karabínku, medzi sbiro a karabínu je vhodné navliecť gumový stoper vďaka ktorému sbiro nenaráža pri nahadzovaní priamo o obratlík.

Ďalej už budeme riešiť len nadväzec. Nám osobne sa najviac osvedčilo mať pripravených niekoľko nadväzcov podľa nástrah, ktoré budeme používať, každý nadväzec ukončíme malým obratlíkom a jednoducho pripíname na karabínku, ktorá ostala pod sbirom. Ohľadom dĺžky nadväzca nikdy príliš veľkú vedu nerobíme spravidla nechávame dĺžku okolo jedného metra, platí zásada, že lepšie trochu viac ako menej, hlavne ak sa rozhodnete používať plávajúce sbiro.

Dôležitejšie je skôr napísať si niečo o hrúbke kmeňového vlasca a nadväzca, existuje mnoho spôsobov ako použiť sbiro, tento článok je však písaný s dôrazom na lov pstruha takže nebudeme mať problém odporučiť Vám to čo sa osvedčilo nám. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že pri použití sbira sú pre Vás veľmi dôležité dva faktory a to citlivosť celého systému a vzdialenosť na ktorú dokážete vašu nástrahu dostať. Použitím hrubého silonu obmedzíte jedno aj druhé. Nám sa pri rybačke so sbirom najviac osvedčilo použiť jemné prívlačové šnúry, výhodou šnúry je jej nulová prieťažnosť, vďaka ktorej cítite jemné kopance aj na 30 metrov akoby Vám ryba zabrala pod nohami v kombinácii s nízkym priemerom šnúry vám sbiro s nástrahou skutočne lieta ďaleko a to potrebujeme. Nadväzec by nemal byť nikdy hrubší ako 0,16mm pstruha dokážeme úspešne loviť na silon hrúbky 0.10 – 0.12mm takže nasadenie pevnejšieho silonu nebude mať okrem zníženia počtu záberov takmer žiadny efekt.

Na záver sa však konečne dostávame k správnej technike pri rybačke so sbirom, túto techniku máme odskúšanú a je možné ju použiť ako pri love s plávajúcim sbirom tak so sbirom potápajúcim a veríme, že ak si osvojíte niektoré z týchto rád budete mať pri vode úspech a v konečnom dôsledku aj lepší pocit z rybačky. Niektoré naše odporúčania sme kvôli prehľadnosti zhrnuli do odrážok.

Základné pravidlo sa týka kontaktu s nástrahou, nenechávajte sbiro nikdy ležať voľne na hladine, skutočne sa už nejedná o športovú prívlač, kvôli veľkým oblúkom neudržíte sbiro tam kde ho potrebujete, a mnoho záberov nikdy nepremeníte. Pri vláčení sbira je dobré držať špičku rybárskeho prútu nízko a udržiavať rýchlosť, nástraha musí byť v pohybe, je už len na Vás kde ju necháte plunylo vyklesať a kde jej dodáte agresívny pohyb. Sbiro je len nosič a vláčiť za ním môžete skutočne čokolvek tomu prispôsobte aj vedenie nástrahy.

• Osvojte si používanie splietanej šnúry, pri použití sbira je táto rybárska pomôcka skutočne lepšia ako silon
• Nebojte sa používať potápavé sbirá a plávajúce sbirá menších záťaží, neverili by ste ako jemný a citlivý môže byť tento spôsob rybačky. Potápavé sbiro dokáže byť pri správnom použití skvelou zbraňou na menej aktívne ryby, ktoré nelovia vo vodnom stĺpci pri hladine
• Pred dopadom nezabudnite sbiro jemne pribrzdiť, aby ho vaša rybárska nástraha predbehla a aby sa Vám celý systém nemotal.
• Použite radšej jemný prívlačový, citlivosť je aj pri love na sbiro extrémne dôležitá.

Na úplný záver už ostáva len dodať, že lov pstruha na sbiro je a mal by zostať len jednou z techník lovu tejto krásnej športovej ryby. Skutočne sa nejedná o žiadnu ultimátnu zbraň a ak je pstruh blízko pri nás oveľa efektívnejšie ho budete loviť na plandavku či vobler. Veríme, že tento krátky článok Vám prinesie aspoň niečo nové a najlepšou vizitkou pre nás bude ak Vám prinesie úspech aj na rybách.

Rybárske potreby: www.slaviaryby.sk

Pri optimálnej teplote vody (20-25°C) prijíma plôdik kapra 20% potravy v pomere k svojej živej váhe. Kritická teplota vody pre kapra je asi 35°C. Náhle klesnutie vody na 10 – 14°C môže zapríčiniť, že kapor prestáva prijímať potravu na niekoľko dní. Teplota vody značne ovplyvňuje aj rast. Čím je voda teplejšia a čím je vo vode viac potravy, tým je intenzívnejší rast kapra. Z toho vyplýva, že kaprovi sa najlepšie darí na južnom Slovensku (HANZEN, 1965).

Obsah kyslíka

     Kapor nie je príliš náročný na množstvo kyslíka vo vode a uspokojí sa s obsahom 4 – 5 mg.l-1 O2. Avšak treba mať na mysli, že spotreba kyslíka sa zvyšuje s teplotou vody, s aktivitou rýb, prijímom a spracovaním potravy. Nedostatok kyslíka zhoršuje premenu látok a tým aj rast, a môže ohroziť aj zdarný priebeh jeho rozmnožovania (STRÁŇAI, 2000).

Vek a rast kapra

Kapor rybničný je schopný sa dožiť v priaznivých podmienkach veku 40 až 45 rokov. Z tohto pohľadu môžeme kapra zaradiť ako dlhoveký druh ryby, s dĺžkou života viac ako 10 rokov. Tieto údaje hovoria o tzv. prirodzenej mortalite. Preto by sa nemali mýliť s úmrtnosťou hospodárskou. Táto totiž vyplýva z intenzity športového rybolovu, alebo z dĺžky odchovného obdobia ( KRČMÁRIK, 2008).

V našich vodách môže kapor rybničný dorásť okolo hmotnosti 30kg. V lepších klimatických podmienkach južnejšie položených štátov dorastajú kapry dokonca až 40kg. Váhu kapra ovplyvňuje okrem dĺžky aj stavba teľa. Najťažší kapor nemusí byť zákonite najdlhší, spravidla je však vysoký a má veľké brucho. U nás kapry dorastajú maximálne 110cm, ale napríklad zo Španielska sú známe úlovky aj cez 120cm. Jedná sa ale o dlhé nízke ryby, tak ich váha nebýva tak ohromujúca (KUČERA, 2005). Oficiálny rekordný úlovok kapra na Slovensku bol ulovený v roku 1958 na Dunaji, pričom jeho hmotnosť bola 31 kg a dĺžka 108cm (SLÁDEK, 2003).

Z údajov od športových rybárov sme zaznamenali rast jednej z najťažších rýb momentálne žijúcich na Slovensku, ktorá má predpoklad, že tento dlhoročný rekord v blízkej budúcnosti prekoná. Pochádza z VN Kráľová. V roku 2004 sme zaznamenali jej váhu 17,5kg, ďalšie potvrdené ulovenie bolo v roku 2007 s váhou 22,8kg. Čo predstavuje prírastok približne 1,8kg na rok. V roku 2009 sa ulovila dokonca 2x s hmotnosťou začiatkom leta 29,5kg a približne o mesiac neskôr 28,5kg. Túto rybu čaká prakticky ešte polka vegetačného obdobia, čiže jej prírastok hmotnosti sa môže ešte zmeniť k vyššiemu číslu, ale nie je vylúčené, že aj k nižšiemu. Ak bude pokračovať v raste a priberaní môže zvýšiť svoju hmotnosť o viac ako 3 kg ročne.

Svetový rekord kapra je momentálne stanovený na hranicu 44,9kg, bol ulovený 10.6.2010 na francúzkom jazere Les Graviers. Táto ryba je pomenovaná  "The Scarret Fish“ a bola ulovená už niekoľko krát v priebehu posledných 5 rokov, pričom jej váha prepisovala svetové rekordy. Jej hmotnosť v máji 2005 bola 37,65kg. V roku 2006 bol ulovený 2 x začiatkom roku mal 37,2kg a v novembri  mal 38,32kg. V roku 2007 bol ulovený  v septembri s hmotnosťou 39,7kg a v polke októbra mal 111cm a 40,37kg. Ďalší rok na začiatku júna jeho váha klesla na 39,235kg, čo spôsobil asi výter aj takto veľkej ryby. Koncom októbra  toho roka už mala 41,3kg. V roku 2010 čo je aj posledná poznaná hranica, mala už spomínaných úctyhodných 44,9kg.

Kapor rybničný v porovnaní s ostatnými hospodársky cennými druhmi rýb, vykazuje v SR veľmi priaznivé rastové tempo. Táto genetická vlastnosť je v pozitívnom aj negatívnom zmysle ovplyvňovaná radou činiteľov. V prvom rade rozdielnym založením jednotlivých chovov, ale i morfologických rás tohto druhu (KRČMÁRIK, 2008). Druhým súborom faktorov, ktorý podstatne pôsobí na rast kapra, je vplyv odlišných klimatických pomerov. Taktiež úživnosť a kvalita životného prostredia (KRAUPAUER, KUBŮ, 1985). Kapor je ryba teplomilná a preto pri menej priaznivých podmienkach (pod 20°C) sa nemôžu v plnej miere prejaviť jeho rastové schopnosti. V krajinách s priaznivým podnebím sa kapor živý a rastie po celý rok. Čím viac sa blíži teplota vody k požadovanému optimu a čím vyššiu nutričnú hodnotu bude mať prijatá potrava, tým rýchlejší bude jeho rast. Prírastok kaprov na rybníkoch nezáleží len na priemernej teplote vody, ale aj na počte dní s teplotou nad 20°C ( STRÁŇAI, 2000). V ideálnom prípade, môže kapor behom troch rokov nabrať váhu troch kilogramov, neskôr môže priberať aj viac než dva kilogramy za rok. U nás má trojročný kapor okolo jeden a pol kilogramu. Je to dané tým, že optimálna teplota vody pre rast kapra je 20–26°C, pri nej intenzita metabolizmu dosahuje vrcholu. Pri teplote vody pod dvadsať stupňov sa jeho rast spomaľuje (KUČERA, 2005).

1. priemerných chovateľských podmienkach dosahuje v 1. roku života 30-50g, v 2. 400-600g, v 3. 1,5kg. V intenzívnejších chovoch sa dosahuje aj dvojnásobok priemerných hodnôt. Vo voľných vodách je jeho rast mimoriadne variabilný, závisí nielen od pôvodu, resp. tipu, ale aj od množstva jednotlivých faktorov (SEDLÁR, et al., 1989).

Rozmnožovanie - neres

Neresenie kaprov prebieha v posledných jarných dňoch a jeho doba aj priebeh závisí od teploty vody (KRUPKA, 1966).     Kapor patrí k teplomilným druhom, ktoré sa neresia na rastliny, obyčajne v máji a júni, keď sa voda ohreje aspoň na 15°C (MÁJSKY, 2008). Chladné počasie môže prerušiť trenie aj niekoľkokrát po sebe. K treniu dochádza na trávnatých, slnkom prehriatych plytčinách, kde sa do jedného miesta schádzajú celé zástupy kaprov. V regulovaných riekach sa kapry nevytierajú, iba ak v starých s riekou spojených ramenách (KRUPKA, 1966). Napriek tomu, že sa kapor rybničný v našich vodách prirodzene neresí, drvivá väčšina rýb vo voľných vodách, nehovoriac už o rybníkoch, pochádza z umelého odchovu. V prírodných podmienkach je totiž úmrtnosť vyliahnutého plôdika i malých kapríkov obrovská – viac než 90 %, v špecializovaných rybochovných zariadeniach podstatne nižšia (MÁJSKY, 2008). V čase trenia poznáme ikernačku od mliečniaka na prvý pohľad, ikernačka býva objemnejšia, kým mliečniak štíhlejší a má na hlave svetlé drobné vyrážky (KRUPKA, 1966). V našich podmienkach dospieva ikernačka spravidla v štvrtom roku života a mliečniaci v treťom (PETRÍK, 1967). Väčšia ikernačka nakladie aj niekoľko sto tisíc ikier na kilogram svojej hmotnosti. Plôdik sa liahne obvykle do týždňa a do jesene dorastá na 8-10cm dĺžky. Vo vodách, ktoré sa nachádzajú vo vyšších polohách, dochádza často k oneskorenému treniu a plôdik potom dorastá len na 5-7cm dĺžky. Druhým rokom narastie kapor na 30- 50 dkg a v treťom roku sa stáva konzumnou rybou, lebo dosahuje viac ako 1kg. Čím je voda teplejšia a poskytuje viac potravy, tým rýchlejšie kapry rastú (KRUPKA, 1966).

Potrava kapra

Kapor nie je potravný špecialista. Žerie to, čo momentálne voda poskytuje v nadbytku. K dispozícii má hlavne na jar rastlinný aj živočíšny planktón. Ako sa blíži leto, vzbudzujú jeho záujem živočíchy žijúce na dne vody (bentos) (WENDT, 2000). Všetky druhy vodných živočíchov tvoria prirodzenú potravu kaprov, ale nesporne ich favorizovanú zložku tvoria larvy pakomára, známe ako patentky. Kapry milujú vŕtať sa v nánosoch dna a sú veľmi dobre vybavený k tomu, aby patentky, žijúce v bahne našli. Iná veľmi obľúbená potrava sú malé vodné slimáky (Limnaea truncatula), ktoré žijú vo veľkom množstve vo vodných porastoch väčšiny rybníkov, jazier a štrkovísk. Kedykoľvek dôjde k populačnému výbuchu týchto živočíchov, kapry prestanú javiť záujem o čokoľvek iného. Mimo tieto spomenuté živočíchy existuje veľké množstvo ďalších druhov, pravidelne požieraných kaprom, čo svedčí o jeho schopnosti  vyberať si vyváženú potravu. Tiež je nutné dodať, že pravidelne ohrýzajú vodné rastliny. Nie je známe z určitosťou, či prijímajú vodné rastliny ako zdroj vlákniny, alebo ich žerú spolu s hmyzom a inými formami potravy, ktoré na listoch žijú. (LITTLE, 1994). Pri núdzi o potravu sa kapor nevyhýba ani zbytkom rastlín. Jeho žravosť sa riadi predovšetkým podľa teploty vody. Pri 24°C dosahuje maximum (WENDT, 2000). Aj keď sú aj mäsožravce, nebýva všeobecne rybí poter alebo drobné rybky spojované s kaprou potravou. Aj tak je známe, že mnoho rybárov ulovilo kapra na mŕtvu alebo živú rybku, nastraženú na šťuku alebo zubáča (LITTLE, 1994).

Príjem potravy a jej využitie kaprom je ovplyvňované predovšetkým teplotou vody. S poklesom teploty príjem potravy klesá a znižuje sa i tráviaca schopnosť. Pri zvýšení teploty vody z 10 na 25 °C sa skráti doba trávenia asi o polovicu (NÉMETH, 1983).

Autorstvo:

Spracované na základe diplomovej práce

Autor práce: Jozef Vetrík

Spracovali rybárske potreby Slavia : www.slaviaryby.sk

Červy a larvy

Dážďovka – Rousnice

Je naším najväčším červom. Dáva prednosť ľahkým dobre kultivovaným pôdam. To znamená, že čím je pôda úrodnejšia a bohatšia na rastlinné zbytky tým viac dáždoviek v nej nachádzame a tým sú aj väčšie. Dážďovky (Rousnice) chytáme najlepšie v noci po daždi. Po dlhšom období sucha ich dokáže vylákať aj krátka búrka. Cesty dážďoviek na povrch sú cestami za rozmnožovaním a dochádza pri nich k páreniu. Krátko po zotmení vystrkujú dážďovky len hlavu a sú veľmi plaché neskôr v noci vyliezajú na povrch celé. Najviac ich môžeme objaviť počas tichej temnej noci, ak však fúka studený vietor nájdeme dáždoviek najmenej. Pri dobrom počasí vyliezajú dážďovky ešte aj neskoro na jeseň (podzim), tesne pred prvými mrazmi. Pri zbieraní, alebo love dáždoviek chodíme potichu a zľahka, pretože každý hlučný krok a otras pôdy ich vyplaší. Svietime si ručnou baterkou nie príliš silnou, pretože príliš silné ostré svetlo dážďovky plaší. Pre milovníkov klasiky odporúčame zbierať dážďovky za svetla petrolejovej lampy. Chytanie dážďoviek pomocou elektrického prúdu je nebezpečné a preto ho vôbec nedoporučujeme. Dážďovky uskladňujeme tak aby mali podobné podmienky ako v prírode. Väčšiu hlbšiu krabicu naplníme vrstvou kvalitnej záhradnej hliny. Navrch uložíme cez celú plochu trs trávy aj so zeminou. Ulovené dážďovky vysypeme na trs trávy. Zdravé sa zavŕtajú, poškodené zostanú na povrchu tie môžeme odstrániť, alebo použiť pri kŕmení. Krabicu uložíme v chladnejšom suchom sklepe podla možností nie na priamom svetle. Obsah krabice priebežne vlhčíme, avšak dávame pozor aby sme vnútro nepremočily. Dážďovky môžeme prikrmovať pomocou šalátových listov, alebo mladej trávy. Osádku krabice občas kontrolujeme hlavne na začiatku keď niektoré dážďovky občas uhynú. Za týždeň až dva zajatia sú dážďovky pevnejšie a držia na háčiku lepšie ako čerstvé. Na dážďovky lovíme kapra, lieňa, úhora, ostrieža, mrenu aj sumca. Podla potreby môžeme dážďovkami aj kŕmiť najlepšie natrhanými, alebo nakrájanými na menšie kúsky. Ekonomickejšie je však premiešať nakrájané dážďovky s trojnásobným množstvom hliny, alebo piesku. Na mierne tečúcich vodách je osvedčené z krájaných dážďoviek a hliny vytvoriť cesto a kŕmiť kúsok nad miesto kde plánujeme loviť. Prúd vody pozvolna odplavuje hlinu a pruh kalnej vody s pachom červou láka ryby aj z veľkej diaľky.

Hnojové červy -Hnojní červi

Tieto červy žijú buď priamo na hnojiskách, skôr však v hnoji už trochu staršom a odležanom, v komposte a v jeho okolí. Je možné ich aj chovať a to najlepšie v komposte založenom v nie príliš hlbokej jame. Hnojový červ je až 8cm dlhý, štíhly a výrazne červený na zadočku so žltým pruhovaním. Špecifický je tiež výrazný zápach, ktorý hnojové červy vydávajú. Na háčiku sú veľmi aktívne a sú výbornou nástrahou napríklad na ostriežov. Kapor hnojové červy príliš nevyhľadáva, čo však  neznamená, že nemôžme kapra na hnojové červy občas úspešne loviť.

Drevné červy – Dřevní červi

Sú o niečo väčšie než hnojové červy. Sú svetlejšie niekedy až zeleno biele a zapácahjú podobne ako hnojáci. Najviac ich môžeme nájsť v naplavených kopách dreva priamo na brehoch riek, prevážne v oblasti listnatých lesov s piesočnatou pôdou. Pri ich vyhladávaní stačí rozhrnúť nános dreva a netreba hrabať do hĺbky. Z rybárskych skúseností môžeme napísať, že na ne zaberie každá ryba vrátane kapra.

Bahenné červy – Bahenní červi

Vyskytujú sa v ťažkej a trvalo premáčanej pôde v okolí riek, napríklad na južnom Slovensku. Sú o niečo väčšie ako hnojové červy. Bahenné červy sú tmavé niekedy takmer čierne. Z hľadiska tuhosti sú bahenné červy veľmi pevné a ťažšie sa nastražujú na rybársky háčik, o to lepšie však držia na koncovej montáži. Bahenné červy sú skutočne výbornou nástrahou na takmer všetky druhy rýb vrátane kaprov.

Múčne červy – Moučné červy

Sú v skutočnosti larvy potemníka moučného po slovensky múčiara obyčajného. Pre ich získavanie ich pestujeme vo vlhkej múke, alebo otrubách, ktoré necháme uložené v otvorenej krabici. Niekedy treba skutočne dlho čakať kým sa odniekiaľ zjavia prvé chrobáky (brouci) a nakladú vajíčka. Ďalšie  množenie múčnych červov je už rýchlejšie. Múčne červy síce nie sú príliš príťažlivé ale je ich možné z liahne priamo vyberať a na rozdiel od chovu kostných červov nás neobťažuje extrémny zápach.

Kostné červy

Larvy muchy mäsiarky sú medzi rybármi absolútna klasika a často sa bez nich nezaobídeme ani pri love kaprov. Pri súčasnej dostupnosti tejto rybárskej nástrahy sa ich chov v domácich podmienkach príliš nerozšíril a to hlavne kvôli zápachu, ktorý je veľmi ťažké eliminovať. V prípade ak sa niekto predsa len rozhodne pre chov kostných červov v domácich podmienkach tak potrebná liaheň sa skladá z dvoch bedničiek postavených na seba. Horná bednička má deravé dno a vkladáme do nej mäsové odpadky, v spodnej časti je vrstva piesku, alebo pilín do ktorej larvy prepadávajú. Pri love bielych rýb ako aj kaprov je použitie kostných červov niekedy nenahraditeľné.

Záver

Športový rybolov a lov kapra obzvlášť je nádherná záľuba, ktorá si vyžaduje v súčasnosti rovnako ako v minulosti veľa odborných informácií k tomu aby mohol byť človek vo svojom koníčku úspešný. Dnes má veľké množstvo kaprárov v malíčku základné vedomosti o výrobe boilies, aminokyselinách či použití pomerne moderných montáží. Tieto informácie sú veľmi cenné a samozrejme dôležité. Týmto článkom sme sa rozhodli sprostredkovať kaprárom niektoré základné informácie o druhoch červov, ktoré je možné použiť ako rybársku nástrahu tak aby sme rozšírili vedomosti rybárov aj v témach o ktorých sa dnes toľko nepíše. Veríme, že pre Vás bude tento článok prínosom ako v rozšírení rybárskej teórie tak snáď aj priamo vo vašej rybárskej praxi.

Autor: Rybarske potreby : www.slaviacentrum.sk

Použitá literatúra: Šimek, Z. 1967. Sportovní rybářství. Praha: Státní zemědělské nakladatelství, 1966. 503 s. ISBN Unknow, K použitej literatúre pridávam poďakovanie autorovi jednej z najlepších rybárskych kníh aké sa mi dostali do rúk.

Rybárov po celom Slovensku a nielen na Slovensku, trápi zanášanie vodných nádrží a rybníkov. Vybagrovanie takejto nádrže a zbavenie sa tohto nánosu nie je zrovna najlacnejšia záležitosť. Nebolo by však rozumnejšie takémuto zanášaniu predchádzať? Neboli by opatrenia, ktoré zabránia odplavovaniu úrodnej pôdy lacnejšie, ako následné bagrovanie rybníka, či veľkých vodných nádrží?

Podľa tohto dokumentu sú hlavnou príčinou odplavovania zeminy, záplav a následných zanášaní nádrží, lesné cesty slúžiace lesným pracovníkom na zvážanie dreva. Takáto cesta je tak zhutnená, že voda po nej steká ako po igelite. Ako čiastočné, ale účinné riešenie tohto problému sa v dokumente považuje rozoranie starých nepoužívaných lesných ciest, ktoré takto vodu v krajine oveľa lepšie zadrží.

Takéto opatrenia si však určite vyžadujú kooperáciu viacerých strán, ktoré sú na to kompetentné. Jednoducho za jeden stôl si musia sadnúť správcovia vodných nádrží, správcovia lesov a lesných ciest, vodohospodári, odborníci na životné prostredie a dohodnúť sa.

Nie som vôbec odborník na danú problematiku, ale myslím že dokument ponúka elegantné riešenie, ktoré je určite omnoho lacnejšie a účinnejšie, ako megalomanské vodohospodárske projekty, ktoré nás stoja príliš veľa peňazí a častokrát riešia len usmernenie veľkej vody a nie príčinu jej vzniku. Viac sa dozviete v dokumentárnom filme a na stránkach http://www.povodne-sucha.sk/.

Našiel som k tejto téme aj zaujímavú prednášku Michala Kravčíka z konferencie TEDx - http://www.youtube.com/watch?v=ontgzxBmtCg

A čo máme teda na webe nového?

1. Upgradovali sme redakčný systém
2. Pri rybárskych revíroch sa zobrazuje aj google mapa so značkami revírov
3. Komunitná časť webu sa odteraz používa oveľa jednoduchšie, pribudlo množstvo nových funkcií ako napr. označovanie priateľov na fotkách, vytváranie udalostí či možnosť nastavenia si profilového videa.
4. Nový design webu
5. Vylepšená sekcia inzeráty a diskusné fórum
6. Pribudla možnosť odoberať informačné emaily, v ktorých Vás budeme informovať o novinkách na portáli fishnet.sk
7. Prihlasovanie a registrovanie pomocou Facebook-u

Podarilo sa nám zmigrovať užívateľské kontá, ale bohužiaľ nezmigrovali sme všetky položky, ktoré užívatelia vytvorili (inzeráty, galéria), keďže ich nebolo veľa a nový systém je dosť odlišný od starého. Užívatelia si budú musieť fotogalérie a inzeráty vytvoriť znovu. Sekciu trofejné úlovky spustíme nanovo v najbližších týždňoch.

Články, ktoré sú napísané autormi redakcie fishnet.sk sú označené červenou značkou fishnet.

Sme si vedomí aj toho, že na stránke sa stále môžu vyskytnúť nejaké chybičky. Preto budeme radi, ak nám ich nahlásite v diskusnom fóre v prípade, že na nejakú natrafíte.

 

 

 

Balenie potrebných vecí, váženie batožiny, cestu vlakom, lietadlom a nakoniec autom do Barcelony máme konečne za sebou. Zvítavame sa s Magim a Milanom pri nejakom tom poháriku. Pár dní ešte ostávame v Barcelone, ale na Veľký piatok vyrážame na Ebro. Predpoveď počasia síce nebola na veľkonočný víkend veľmi priaznivá, ale my sme sa odradiť nedali.

Po príchode do Mequinenzy ešte navštívime jednu z rybárskych predajní, aby sme ešte dokúpili potrebné rybárske „nádobíčko“. Po príchode k vode meriame jej teplotu. 17 stupňov na apríl nie je až také zlé. Zavnadíme, naviažeme udice a nahadzujeme. Čakanie na záber sme si chceli spríjemniť kávou, no konvička na vodu zostala doma.

Voda na priehrade Mequinenza je kryštáľovo čistá a tak pozorujeme pri brehu Black Bassy, ostrieže ale hlavne krásne kapríky, ktoré sa okolo nás preháňajú akoby nič. To ma vyprovokovalo a beriem do rúk muškárku. Naväzujem strímer a skúšam šťastie na black bassy. V čistej vode je krásne vidno, ako strímer pracuje a ako ho bassy prenasledujú. Prvý záber na seba nenechá dlho čakať a vyťahujem prvého juniora. Nie je veľký, ale zato môj prvý bass. A na mušku. O chvíľu vyťahujem ďalšieho. Opäť junior. Presuniem sa po brehu o čosi ďalej. Nahadzujem strímer a pomalším tempom ho sťahujem. V tom sa z hlbočiny objaví krásny bass a jeho veľká tlama v zlomku sekundy nasaje strímer. Sekám a začína sa boj s už celkom pekným bassom. Na svoju veľkosť je black bass naozaj bojovná ryba a na muškárke krásne cítiť každý jeho výpad a výskok nad hladinu. Pri poslednom výskoku si však bass vybojoval slobodu. Nevadí. Povzbudený troma zábermi behom pár minút nahadzujem strímer znova. A v tom prásk! Muškárka je zlomená. Jeden zo štyroch dielov prútu sa pravdepodobne trošku povysunul a pri švihu to spojka nevydržala a zlomila sa. Bol som z toho dosť smutný, pretože druhú muškárku sme nemali a ako sa zdalo, bassy na muchu reagovali perfektne. A taktiež sa to stalo hneď v prvý deň rybačky. Aj také sú rybárske zážitky.

Pomaly sa zvečerievalo a Magi nemal na kaprových prútoch ani záber. Balíme vercajg, pretože na Ebre sa môže chytať maximálne hodinu po zotmení.

V sobotu ráno sa prebúdzame a vonku leje ako z krhly. Rybársky prístrešok nemáme a tak sme sa rozhodli, že si pôjdeme pozrieť priehradu na jej druhý koniec pri meste Caspe. Tu prší už trošku menej. V Caspe sme takisto navštívili rybársku predajňu. Na naše prekvapenie počujeme od predávajúcich slovenčinu. Tak sa dáme do reči a vypytujeme sa na nejaké dobré miestečka pri vode. Autom si obchádzame priehradu pri Caspe. Miesta prístupné autom sú už rybármi obsadené. Skúšame šťastie ďalej. Terén nepoznáme a tak je ťažké zistiť, ktorou odbočkou sa kam dostaneme. Veľa úsekov je označených ako športový revír, kde treba mať ďalšie extra povolenie. Hľadanie po množstve najazdených kilometrov vzdávame a vraciame sa do Mequinenzy kde si dávame kebab a výbornú kávu. Medzitým sa aj počasie umúdrilo. Máme ešte pár hodín do večera a tak ideme do našej zátoky. Miki naväzuje malú gumennú nástrahu a skúša vyprovokovať bassa, ktorý má stanovište rovno pred ním. A podarilo sa! Spravíme si foto krásnej ryby a dostáva slobodu. Mne sa podaril zubáčik asi 50cm tiež na prívlač.

Na ďalší deň je to už o hodne lepšie. Neváhame a nahadzujeme na kapra. Zavnadíme peletami, na ktoré taktiež lovíme. Cez deň sa nám konečne darí nejaké kapry chytiť. Kapríky približne 4kg ťažké boli krásne vyfarbené a zdravé. Magi chytil pekného bassa a mne sa opäť podarili nejaké tie zubáče. Nádhera! Pri rannej obchôdzke s prútom po zátoke som však zažil šok. Zbadal som troch mladíkov, ako člnom natiahli sieť cez celú zátoku. Vraj sa im nedarí chytať na prút, tak to skúšajú sieťou. Tá je samozrejme na Ebre zakázaná. Chceli sme na nich zavolať políciu, no všetci sme boli bez signálu. Za chvíľu však pytliaci odišli.

Na Ebre je zákaz stanovania a rozkladania ohňa. Je to vraj kôli rumunským rybárom, ktorí tamojšie vody údajne decimujú. No ako sme videli, nájdu sa pytliaci aj medzi Španielmi. Tí takisto nechávajú pri brehoch svoje vizitky v podobe množstva odpadkov po nočných žúroch pri vode. Ľudia bez úcty k prírode sa nájdu asi všade, Slovensko nevynímajúc.

Posledný deň na priehrade chceme prívlačovať a využiť naplno. Požičiavame si preto u Carlosa loďku aj so sonarom. Priehrada Mequinenza je totiž zakliesnená medzi skalami a len málo kde je prístup k vode z brehu. Loďka je preto obrovskou výhodou, ak chcete prechytať väčšiu plochu. Dostanete sa tak na miesta, ktoré sú z brehu absolútne neprístupné. Ak si chcete priniesť vlastnú loďku na Rio Ebro, musíte ju dať dezinfikovať, čo stojí asi 3$. Každý čln väčší ako 2,5m musí mať navyše zvlášť evidenčné číslo.

Sonarom meriame teplotu vody, ktorá má v hlavnej časti priehrady niečo cez 17 stupňov a v zátokách cez 18 stupňov. S člnom prechádzame okolo skál, na ktorých pozorujeme supy. Obdivujeme ich krásu a majestátnosť. Hľadáme hrany brehov a ryby sú zdá sa asi v 4 metroch. Z loďky sme chytali hlavne v zátokách a chytili sme aj zopár pekných zubáčov. Najväčší mal 65cm. Zubáče brali ako na gumenné rybky tak aj na voblery. Slniečko sa opieralo a za pomoci odrazu z hladiny a z hliníkovej loďky nás celkom pripieklo.

Priehrada Mequinenza je naozaj krásna voda s krásnou prírodou, kde môžete zobrať na dovolenku aj rodinu. V čistej vode sa dá aj vykúpať. Ubytovanie, jedlo, nákupy a rybárske potreby môžete vybaviť v meste Mequinenza. V neveľkom mestečku nájdete všetko, čo tu potrebujete.

Povolenie, resp. licencia na rok pre rybárske revíry celého regiónu Aragon (s výnimkou športových revírov) Vás vyjde 10,38 $, čo stojí na Slovensku povolenie na jeden deň lovu. Žiadosť o rybárske povolenie si môžete stiahnuť a vytlačiť na adrese https://www.aragon.es/estaticos/ImportFiles/06/docs/%C3%81reas/Pesca/LicenPermi/LICENCIA_PESCA.pdf

Žiadosť treba vyplniť (v španielčine) poslať spolu s fotokópiou pasu na email [email protected] alebo odfaxovať na číslo +34 976 716630. Do dvoch dní Vám späť pošlú licenciu, ktorá nadobudne platnosť od dátumu úhrady sumy na účet.

 

Posledné roky sme svedkami chaotickej výstavby malých vodných elektrární na našich tokoch, ktoré vážne narušujú ich krehký ekosystém. Výstavba sa však deje bez diskusie s nami rybármi či ochranármi.

Preto žiadame taktiež vás - rybárov, ale aj nerybárov, aby ste tiež túto petíciu podporili.

Petičný hárok si môžete stiahnuť na tejto adrese:

http://www.srzrada.sk/uploads/vestnik1104-peticia-chranme-vodne-toky.pdf

Alebo môžete petíciu podporiť elektronicky na portáli changenet.sk: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=568787

Ďakujeme!

Prikrmujeme kukuricou+krmítková zmes+ posiľovač"big fish".Zábery sú jemné, ale dosť časté.Tretí záber na matchku, zásek a je zdolávaná prvá tohtosezónna ryba.Po vychutnaní súboja končí v podberáku menší karas, celkom dobrý začiatok.Na feeder je dosť záberov , no všetky končia zásekon do prázdna.Za pár minút kolega a ja zasekávame na plavačku pekné pleskáče40 - 45cm. Potom akoby utlo.Skúšame rôzne návnady, kŕmime menej ale presnejšie, no nič.Ani kolegovia okolo nemajú úspech/videl som zdolať dve ryby/. Kolega v zúfalstve zakrmuje halibutom a po hodine prichádzajú dva "mocné zábery" zvuk cievky a akcia prútu naznačuje kapitálnu rybu - tentokrát nevydržala montáž.Končíme , balíme, možno nabudúce.Krásny deň a tá trocha adrenalínu je presne to na čo sme čakali celú zimu. Veď ešte prídeme a potom Vám to ukážeme!!!

                                                                                                                            fishmaniak