V tomto krátkom úvode by som sa rád priznal, že sa nepovažujem tak úplne za autora článku, vzhľadom k môjmu veku by to ani nebolo vôbec možné. Vďaka veľmi priaznivým okolnostiam sa mi dostala do rúk skutočne úžasná rybárska kniha z roku 1967 autorom knihy je pán Zdenek Šimek a kniha bola hlavným zdrojom a inšpiráciou článku. Prosím všetkých čitateľov o pochopenie všetko čo si odteraz až do konca článku prečítajú pochádza ( okrem drobných autorských úprav, ktoré budú zvýraznené podčiarknutím ) z roku 1967 a preto sa dopredu ospravedlňujem každému milovníkovi najmodernejších rybárskych trendov. Vzhľadom k môjmu osobnému vzťahu k prívlači sa bude aj článok dívať hlavne na lov pstruha metódou prívlače v dobách dávno minulých.

Začíname ( 1967 už sme v minulosti ) 

Vďaka nástupu "smekacích" rybárskych navijakov (áno skutočne tu hovoríme o nástupe bežných rybárskych navijakov s preklápačom tak ako ich dnes poznáme) sa vláčenie stalo v našich končinách asi až príliš obľúbené. Na našich skromných vodách v ňom nemôžeme vidieť lovný spôsob, ktorý by smel v budúcnosti prevládnuť a mal by byť len doplnkom iných spôsobov rybárčenia. To platí obzvlášť pre pstruhové vody a pre všetky menšie rieky.

Avšak je treba priznať, že vláčenie je jedným z najzaujímavejších spôsobov rybárčenia, zaujme hlavne tým, že na kus plechu dokážeme uloviť aj najväčšieho dravca a lovecký inštinkt, ktorý sa skrýva v každom rybárovi je pri prívlači skutočne plne uspokojený. Dnešné moderné rybárske vybavenie robí boj s každou rybou skutočne napínavým.

Lov na pstruhových vodách (1967)

Lov pstruhov je pohybovou a skutočne zaujímavou rybačkou, ktorá okrem loveckého umenia vyžaduje od rybára aj veľkú telesnú zdatnosť a vytrvalosť. Pstruha lovíme muškárskou udicou, prívlačovým prútom a niekedy aj mŕtvou rybkou spúštanou prúdom. ( my sa však budeme venovať špeciálne lovu na prívlač, muškárenie prenecháme odborníkom a lov pstruhov na mŕtvu rybku skutočným milovníkom minulosti )

Lov na prívlač (1967)

Na väčších pstruhových vodách lovíme pstruhov úspešne pomocou prívlačového prútu. Pstruhová prívlač je nádherná rybačka, žiaľ väčšina veľkých rýb sa uloví na začiatku sezóny a pre neskoršie chytanie na mušku už ostávajú len menšie ryby. Prívlač je veľmi výkonný spôsob rybačky, vodu prehľadávame rýchlo a dôkladne. Zároveň sa pri tom naučíme posudzovať hĺbku a silu prúdu a spoznávame miesta výskytu pstruhov.

Vďaka dnešnej jemnej výbave a s nástupom "smekacích" rybárskych navijakov (jedná sa o klasické rybárske navijaky ako ich poznáme dnes) a jemným rybárskym silonom s priemermi okolo 0,25mm je nahadzovanie viac ako jednoduché. Rybársku nástrahu si volíme podľa miestnych pomerov. Na niektorých pstruhových vodách sú skvelé devony, niekde zasa rotačky, či plandavky. Veľmi účinná je 3-4cm dlhá plandavka typu "ledvinka" alebo Heintzov blyskáč dlhý 5 až 6cm. ( ak niekto tušíte ako vyzeral Heintzov blyskáč, alebo Heintzova třpytka napíšte nám komentár pod článok) Ako novinka sa v súčasnosti presadzujú blyskáče s rýchlo sa krútiacim plieškom ( zmienka o nástupe rotačiek ? ) Správnu farbu blyskáča, alebo devonu si volíme podľa priezračnosti a farebného odtieňu vody a tiež podľa počasia. Všeobecne môžeme napísať, že strieborná prívlačová nástraha je vhodná do jemne zvýšenej, temnej a ľahko zakalenej vody. Najlepšie v zamračenom počasí. Pri opačných svetelných podmienkach za slnečného počasia, v čistej vode je najlepšie vyberať prívlačové nástrahy zlatej, alebo inej tlmenej farby. Prívlačujme obvykle na väčších pstruhových vodách a tu je potrebné poznať aj obvyklé stanoviská rýb. Môžeme síce vodu prehadzovať meter po metri a počítať s útokom pstruha z veľkej diaľky, lepšie je však loviť tam kde pstruh prirodzene žije. Na začiatku jari keď má každá rieka vodu nad normál nie je treba hľadať pstruha ani ďaleko od brehu ani vo veľkom prúde. Od polovice mája, keď sa voda začne pomaly zohrievať pstruh začína obsadzovať svoje typické miesta, vtedy ho hľadáme na konci prúdov a za veľkými skalami. Nástrahu nenahadzujeme priamo na predpokladané stanovisko pstruha ,ale privádzame ju k nemu. Ak sa pstruh skrýva vo veľkom prúde možeme loviť na blízko, nakoľko spenená voda zabraňuje pstruhom vo výhľade ako aj v možnosti vnímať hluk. Ak je voda kľudná a tichá musíme nahadzovať z podstatne väčšej diaľky. Večer nezabúdajte ani na skutočne plytké okraje, kam pstruh vyráža za potravou. Na pokojnej vode vedieme nástrahu naprieč tokom, o hĺbke vedenia nástrahy rozhodujú okolnosti, väčšinou však netreba viesť nástrahu príliš hlboko. V silných prúdoch je tiež dobré viesť nástrahu naprieč tokom, nakoniec aj tak prúd našu rybársku nástrahu stiahne a vedieme ju pozdĺž brehu. Je škoda, že v silných prúdoch nedostaneme rybársku nástrahu do blízkosti dna kde často číha veľký pstruh, ktorý nezvykne vyrážať až k hladine, nakoľko skúsenosť ho poučila o ťažkej dosiahnuteľnosti podobnej potravy. V tíšinách vedieme blyskáč akokoľvek hlavne pomerne rýchlo a nepravidelne. Neprístupnosť niektorých miest nás núti nahadzovať proti prúdu a viesť nástrahu po vode, vďaka moderným "smekacím" rybárskym navijakom je tento spôsob lovu možný, nakoľko nástrahu potrebujeme viesť pomerne rýchlo. Na plytkých kamenistých  vodných tokoch sa loví na prívlač veľmi ťažko, odporúčame viesť nástrahu tak aby mierne čerila vodu, čo dokáže pstruha často vyprovokovať k ráznemu útoku. Prívlač v stojatých vodách, na športových rybníkoch je menej efektívna ako lov na menších riekach. Musíme trpezlivo prehladávať vodu a dopriať nástrahe možnosť aby sa pohybovala v primeranej hĺbke, pretože pstruh ktorý nie je práve na love sa väčšinou zdržuje pri dne. Najviac pstruhov zastihneme v okolí brehov, hlavne tam, kde sa dno náhle lomí. Niekedy pstruh útočí dravo a agresívne, inokedy zas opatrne a nedôverčivo. Tu platí zásada, že ak pstruh berie len veľmi opatrne vymeníme nástrahu za menšiu a tmavšiu.

Čo sa týka zdolávania odpor menšieho pstruha nie je veľký, zato veľký pstruh bojuje skutočne húževnate. Aj keď výbava je tvrdšia ako pri love na mušky a háčiky sú pevnejšie, je aj tu na mieste bojovať zo pstruhom rozvážne. Najväčšia chyba je ťahať pstruha nasilu proti prúdu a pokúšať sa ho predčasne vyloviť, na vylovenie je treba myslieť až vtedy keď je už pstruh viditelne vyčerpaný. Pstruha je treba vyloviť pomocou rybárskeho podberáku aj keď vieme, že čiastočne bojujúca ryba nám zapletie trojháčik do sieťky. Uloveného pstruha ak dosahuje lovnú mieru ihneď zabijeme, vykucháme, utrieme do sucha a uložíme ..... ( dnes by sme napísali, pobozkáme a vrátime šetrne do vody )

Záver ( späť do prítomnosti )

V závere článku sa znova vraciame do prítomnosti, presnejšie na začiatok roku 2012, tesne pred začiatok pstruhovej sezóny. Od doby kedy boli napísané predchádzajúce riadky uplynulo už viac ako 45 rokov a možno vás rovnako ako mňa prekvapí, že až toľko sa toho vlastne nezmenilo, čo sa týka techniky lovu sú všetky rady stále aktuálne a platné. V čom ja osobne vidím najväčšie rozdiely? Kvôli prehľadnosti ich zhrniem do niekoľkých bodov.

• Obrovský posun vo výbave. Rybárske potreby sú dnes už niekde úplne inde a výraz jemný prút v roku 1967 a dnes znamená skutočne niečo úplne iné.
• Možno si to na prvý pohľad nevšimnete, ale nikde v článku nenájdete ani zmienku o twistroch, či iných gumených nástrahách tie nastúpili až podstatne neskôr
• Pojem športové rybárstvo a výrazy ako "chyť a pusť" ešte ani zďaleka neprenikli k toľkým rybárom ako dnes.
• Na prívlač sa od jej vzniku dívalo s nedôverou, ktorá žiaľ stále pretrváva, aj keď moderná jemná prívlač sa začína veľmi podobať na muškárenie.

V úplnom závere by som rád poprosil všetkých čitateľov nech sa neboja a napíšu nám pod článok svoje názory. Zaujíma nás kde vidíte najväčší posun vy a ak nájdete vo svojom rybárskom archíve fotky skutočne "retro" výbavy podelte sa o ne. Budeme radi.

Zdroj: Rybárske potreby Slaviacentrum

           

            

Pri rôznych rozhovoroch som sa stretol s dehonestovaním tejto techniky, ktorú niektorí rybári označujú ako "dehonestáciu prívlače", "hod vajcom" "nešportovú rybačku" a podobne. Osobne však zastávam názor, že lov so sbirom treba zvládnuť ako každú inú rybársku techniku a netreba k nemu hneď pristupovať s dešpektom.  Vždy ma dosť prekvapí keď sa pri pstruhovi, ktorý bol nasadený na stojatý vodu za účelom jeho lovenia považujú práve techniky jeho lovu za nešportové, obzvlášť technika lovu na sbiro, ktorá je vo svojej podstate lovom na umelé mikro nástrahy, ale poďme radšej pekne po poriadku.

Čo je to Sbiro?

Dovoľte na úvod jednu príhodu, ktorá sa odohrala na nemenovaných pstruhových pretekoch v malej dedinke asi 5 rokov dozadu počas losovania miest. Hlúčik pretekárov sa nevedel dočkať kedy to celé vypukne a spoločne s organizátormi sa konzultovali pravidlá, ked sa zrazu ozvala z davu otázka: "A môžem používať sbiro?" Zbi čo? Spýtal sa organizátor. Sbiro nedal sa znovu pretekár. Čo je to Sbiro, spýtal sa organizátor? Nastalo ticho a o chvíľu sa z davu ozvalo: "To je taký prívlačový plavák." Plavák? Opakoval neveriacky organizátor. Chvílu mlčal a potom povedal: "Páni toto sú prívlačové preteky na žiadne plaváky sa loviť nebude!"

Čo je však sbiro v skutočnosti? Skôr ako označenie plavák je v našom prípade na mieste označenie nosič nástrahy. Viem, že nasledujúca informácia asi nebude pre nikoho horúcou novinkou ale plavák pláva :) a sbiro vôbec plávať nemusí. V súčasnosti existujú sbirá plávajúce, potápavé, polopotápavé v 40 gramových záťažiach, ktoré Vám budú pripomínať skôr masívne kaprové krmítko až po 4 gramové mini sbirá ktorých zvládnutie bude vyžadovať cit, techniku a skutočne jemný rybársky prívlačový prút.

Prečo však mnoho ľudí pohŕda lovom pstruha na sbiro a nepovažuje ho za prívlač? Predpokladáme, že za týmto predsudkom stojí častokrát nezvládnutá technika, mnohých rybárov, ktorí si zo sbira spravili skutočne niečo čo sbiro nie je.  Je smutné keď na brehu vodnej nádrže vidíte stáť rybárov v tesnom šíku, ako sa napriahnu, odhodia ťažké plávajúce sbiro do diaľky a čakajú, čakajú a čakajú. Oblúky na silone vo vetre veselo plávajú na metre ďaleko a rybári číhajú na náhodného pstruha, ktorý občas príde, občas však nie a loviť vedla niekoho kto loví týmto spôsobom občas aj na pretekoch je skutočne utrpenie.

Ako ho uviazať a ako ho používať?

V predchádzajúcich riadkoch sme si vysvetlili, že sbiro nie je plavák, ale nosič nástrahy. Skôr ako sa dostaneme k písaniu o rybárskej technike napíšme si niečo o tom ako sbiro správne uviazať a ako ho použiť. Samotná montáž sbira je pre skúseného rybára vec skutočne extrémne jednoduchá a pre rybára neskúseného našťastie taktiež. Takmer každé sbiro s ktorým sme sa doteraz stretli bolo priebežné takže o niekoľkých málo výnimkách v tomto krátkom rybárskom článku písať nebudeme. Sbiro jednoducho prevlečiete cez kmeňový silon (šnúru) a uviažete karabínku, medzi sbiro a karabínu je vhodné navliecť gumový stoper vďaka ktorému sbiro nenaráža pri nahadzovaní priamo o obratlík.

Ďalej už budeme riešiť len nadväzec. Nám osobne sa najviac osvedčilo mať pripravených niekoľko nadväzcov podľa nástrah, ktoré budeme používať, každý nadväzec ukončíme malým obratlíkom a jednoducho pripíname na karabínku, ktorá ostala pod sbirom. Ohľadom dĺžky nadväzca nikdy príliš veľkú vedu nerobíme spravidla nechávame dĺžku okolo jedného metra, platí zásada, že lepšie trochu viac ako menej, hlavne ak sa rozhodnete používať plávajúce sbiro.

Dôležitejšie je skôr napísať si niečo o hrúbke kmeňového vlasca a nadväzca, existuje mnoho spôsobov ako použiť sbiro, tento článok je však písaný s dôrazom na lov pstruha takže nebudeme mať problém odporučiť Vám to čo sa osvedčilo nám. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že pri použití sbira sú pre Vás veľmi dôležité dva faktory a to citlivosť celého systému a vzdialenosť na ktorú dokážete vašu nástrahu dostať. Použitím hrubého silonu obmedzíte jedno aj druhé. Nám sa pri rybačke so sbirom najviac osvedčilo použiť jemné prívlačové šnúry, výhodou šnúry je jej nulová prieťažnosť, vďaka ktorej cítite jemné kopance aj na 30 metrov akoby Vám ryba zabrala pod nohami v kombinácii s nízkym priemerom šnúry vám sbiro s nástrahou skutočne lieta ďaleko a to potrebujeme. Nadväzec by nemal byť nikdy hrubší ako 0,16mm pstruha dokážeme úspešne loviť na silon hrúbky 0.10 – 0.12mm takže nasadenie pevnejšieho silonu nebude mať okrem zníženia počtu záberov takmer žiadny efekt.

Na záver sa však konečne dostávame k správnej technike pri rybačke so sbirom, túto techniku máme odskúšanú a je možné ju použiť ako pri love s plávajúcim sbirom tak so sbirom potápajúcim a veríme, že ak si osvojíte niektoré z týchto rád budete mať pri vode úspech a v konečnom dôsledku aj lepší pocit z rybačky. Niektoré naše odporúčania sme kvôli prehľadnosti zhrnuli do odrážok.

Základné pravidlo sa týka kontaktu s nástrahou, nenechávajte sbiro nikdy ležať voľne na hladine, skutočne sa už nejedná o športovú prívlač, kvôli veľkým oblúkom neudržíte sbiro tam kde ho potrebujete, a mnoho záberov nikdy nepremeníte. Pri vláčení sbira je dobré držať špičku rybárskeho prútu nízko a udržiavať rýchlosť, nástraha musí byť v pohybe, je už len na Vás kde ju necháte plunylo vyklesať a kde jej dodáte agresívny pohyb. Sbiro je len nosič a vláčiť za ním môžete skutočne čokolvek tomu prispôsobte aj vedenie nástrahy.

• Osvojte si používanie splietanej šnúry, pri použití sbira je táto rybárska pomôcka skutočne lepšia ako silon
• Nebojte sa používať potápavé sbirá a plávajúce sbirá menších záťaží, neverili by ste ako jemný a citlivý môže byť tento spôsob rybačky. Potápavé sbiro dokáže byť pri správnom použití skvelou zbraňou na menej aktívne ryby, ktoré nelovia vo vodnom stĺpci pri hladine
• Pred dopadom nezabudnite sbiro jemne pribrzdiť, aby ho vaša rybárska nástraha predbehla a aby sa Vám celý systém nemotal.
• Použite radšej jemný prívlačový, citlivosť je aj pri love na sbiro extrémne dôležitá.

Na úplný záver už ostáva len dodať, že lov pstruha na sbiro je a mal by zostať len jednou z techník lovu tejto krásnej športovej ryby. Skutočne sa nejedná o žiadnu ultimátnu zbraň a ak je pstruh blízko pri nás oveľa efektívnejšie ho budete loviť na plandavku či vobler. Veríme, že tento krátky článok Vám prinesie aspoň niečo nové a najlepšou vizitkou pre nás bude ak Vám prinesie úspech aj na rybách.

Rybárske potreby: www.slaviaryby.sk

Červy a larvy

Dážďovka – Rousnice

Je naším najväčším červom. Dáva prednosť ľahkým dobre kultivovaným pôdam. To znamená, že čím je pôda úrodnejšia a bohatšia na rastlinné zbytky tým viac dáždoviek v nej nachádzame a tým sú aj väčšie. Dážďovky (Rousnice) chytáme najlepšie v noci po daždi. Po dlhšom období sucha ich dokáže vylákať aj krátka búrka. Cesty dážďoviek na povrch sú cestami za rozmnožovaním a dochádza pri nich k páreniu. Krátko po zotmení vystrkujú dážďovky len hlavu a sú veľmi plaché neskôr v noci vyliezajú na povrch celé. Najviac ich môžeme objaviť počas tichej temnej noci, ak však fúka studený vietor nájdeme dáždoviek najmenej. Pri dobrom počasí vyliezajú dážďovky ešte aj neskoro na jeseň (podzim), tesne pred prvými mrazmi. Pri zbieraní, alebo love dáždoviek chodíme potichu a zľahka, pretože každý hlučný krok a otras pôdy ich vyplaší. Svietime si ručnou baterkou nie príliš silnou, pretože príliš silné ostré svetlo dážďovky plaší. Pre milovníkov klasiky odporúčame zbierať dážďovky za svetla petrolejovej lampy. Chytanie dážďoviek pomocou elektrického prúdu je nebezpečné a preto ho vôbec nedoporučujeme. Dážďovky uskladňujeme tak aby mali podobné podmienky ako v prírode. Väčšiu hlbšiu krabicu naplníme vrstvou kvalitnej záhradnej hliny. Navrch uložíme cez celú plochu trs trávy aj so zeminou. Ulovené dážďovky vysypeme na trs trávy. Zdravé sa zavŕtajú, poškodené zostanú na povrchu tie môžeme odstrániť, alebo použiť pri kŕmení. Krabicu uložíme v chladnejšom suchom sklepe podla možností nie na priamom svetle. Obsah krabice priebežne vlhčíme, avšak dávame pozor aby sme vnútro nepremočily. Dážďovky môžeme prikrmovať pomocou šalátových listov, alebo mladej trávy. Osádku krabice občas kontrolujeme hlavne na začiatku keď niektoré dážďovky občas uhynú. Za týždeň až dva zajatia sú dážďovky pevnejšie a držia na háčiku lepšie ako čerstvé. Na dážďovky lovíme kapra, lieňa, úhora, ostrieža, mrenu aj sumca. Podla potreby môžeme dážďovkami aj kŕmiť najlepšie natrhanými, alebo nakrájanými na menšie kúsky. Ekonomickejšie je však premiešať nakrájané dážďovky s trojnásobným množstvom hliny, alebo piesku. Na mierne tečúcich vodách je osvedčené z krájaných dážďoviek a hliny vytvoriť cesto a kŕmiť kúsok nad miesto kde plánujeme loviť. Prúd vody pozvolna odplavuje hlinu a pruh kalnej vody s pachom červou láka ryby aj z veľkej diaľky.

Hnojové červy -Hnojní červi

Tieto červy žijú buď priamo na hnojiskách, skôr však v hnoji už trochu staršom a odležanom, v komposte a v jeho okolí. Je možné ich aj chovať a to najlepšie v komposte založenom v nie príliš hlbokej jame. Hnojový červ je až 8cm dlhý, štíhly a výrazne červený na zadočku so žltým pruhovaním. Špecifický je tiež výrazný zápach, ktorý hnojové červy vydávajú. Na háčiku sú veľmi aktívne a sú výbornou nástrahou napríklad na ostriežov. Kapor hnojové červy príliš nevyhľadáva, čo však  neznamená, že nemôžme kapra na hnojové červy občas úspešne loviť.

Drevné červy – Dřevní červi

Sú o niečo väčšie než hnojové červy. Sú svetlejšie niekedy až zeleno biele a zapácahjú podobne ako hnojáci. Najviac ich môžeme nájsť v naplavených kopách dreva priamo na brehoch riek, prevážne v oblasti listnatých lesov s piesočnatou pôdou. Pri ich vyhladávaní stačí rozhrnúť nános dreva a netreba hrabať do hĺbky. Z rybárskych skúseností môžeme napísať, že na ne zaberie každá ryba vrátane kapra.

Bahenné červy – Bahenní červi

Vyskytujú sa v ťažkej a trvalo premáčanej pôde v okolí riek, napríklad na južnom Slovensku. Sú o niečo väčšie ako hnojové červy. Bahenné červy sú tmavé niekedy takmer čierne. Z hľadiska tuhosti sú bahenné červy veľmi pevné a ťažšie sa nastražujú na rybársky háčik, o to lepšie však držia na koncovej montáži. Bahenné červy sú skutočne výbornou nástrahou na takmer všetky druhy rýb vrátane kaprov.

Múčne červy – Moučné červy

Sú v skutočnosti larvy potemníka moučného po slovensky múčiara obyčajného. Pre ich získavanie ich pestujeme vo vlhkej múke, alebo otrubách, ktoré necháme uložené v otvorenej krabici. Niekedy treba skutočne dlho čakať kým sa odniekiaľ zjavia prvé chrobáky (brouci) a nakladú vajíčka. Ďalšie  množenie múčnych červov je už rýchlejšie. Múčne červy síce nie sú príliš príťažlivé ale je ich možné z liahne priamo vyberať a na rozdiel od chovu kostných červov nás neobťažuje extrémny zápach.

Kostné červy

Larvy muchy mäsiarky sú medzi rybármi absolútna klasika a často sa bez nich nezaobídeme ani pri love kaprov. Pri súčasnej dostupnosti tejto rybárskej nástrahy sa ich chov v domácich podmienkach príliš nerozšíril a to hlavne kvôli zápachu, ktorý je veľmi ťažké eliminovať. V prípade ak sa niekto predsa len rozhodne pre chov kostných červov v domácich podmienkach tak potrebná liaheň sa skladá z dvoch bedničiek postavených na seba. Horná bednička má deravé dno a vkladáme do nej mäsové odpadky, v spodnej časti je vrstva piesku, alebo pilín do ktorej larvy prepadávajú. Pri love bielych rýb ako aj kaprov je použitie kostných červov niekedy nenahraditeľné.

Záver

Športový rybolov a lov kapra obzvlášť je nádherná záľuba, ktorá si vyžaduje v súčasnosti rovnako ako v minulosti veľa odborných informácií k tomu aby mohol byť človek vo svojom koníčku úspešný. Dnes má veľké množstvo kaprárov v malíčku základné vedomosti o výrobe boilies, aminokyselinách či použití pomerne moderných montáží. Tieto informácie sú veľmi cenné a samozrejme dôležité. Týmto článkom sme sa rozhodli sprostredkovať kaprárom niektoré základné informácie o druhoch červov, ktoré je možné použiť ako rybársku nástrahu tak aby sme rozšírili vedomosti rybárov aj v témach o ktorých sa dnes toľko nepíše. Veríme, že pre Vás bude tento článok prínosom ako v rozšírení rybárskej teórie tak snáď aj priamo vo vašej rybárskej praxi.

Autor: Rybarske potreby : www.slaviacentrum.sk

Použitá literatúra: Šimek, Z. 1967. Sportovní rybářství. Praha: Státní zemědělské nakladatelství, 1966. 503 s. ISBN Unknow, K použitej literatúre pridávam poďakovanie autorovi jednej z najlepších rybárskych kníh aké sa mi dostali do rúk.