Týmto by som rád poďakoval autorovi, v skutočnosti  robím len akéhosi editora a vyberám pasáže o love kaprov. Pevne verím, že nikoho neurazím ak sa s kaprármi v SR a ČR podelím v krátkom seriály o informácie obsiahnuté v tejto knihe. Je skutočne zaujímavé čítať ako sa lovil kapor pred 45 rokmi. Veľmi rád by som vyzval všetkých čitateľov tohto článku aby sa nebáli napísať svoje postrehy a pripomienky možnosť pridať komentár pod článok je ideálny priestor na diskusiu.

O love kaprov ( 1967)

Kapor je jednou z najobľúbenejších športových rýb. Môžeme povedať, že je až príliš obľúbený, takže kvôli nemu rybári často zanedbávajú ostatné ryby. Doslova môžeme napísať, že týmto zťažujú obhospodárovanie niektorých našich vôd. Pritom rybári sa často na kaprov sťažujú, že sa niekedy skutočne poriadne načakajú. Často si však za to môžu sami, nie je totiž  vždy ľahké prejsť kaprom cez rozum.

Hľadanie kaprov a podmienky lovu (1967)

Vďaka hojnému vysádzaniu nájdeme kapra vo všetkých našich kaprových vodách, miestami dokonca aj v pstruhových. Aby sme si však kaprov zachytali, musíme poznať vhodné miesta. Na menších riekach hľadáme kaprov pomerne ľahko, lebo sa často zdržujú nad jazmi ( jezy, brody, kaskády ... ), alebo v hlbších tôňach. Za slnečného počasia vystupujú kapry pod hladinu a dajú sa krásne spočítať, tam kde sa vyhrievajú ich však nechytíme, pretože na pastvu sa vyberajú do plytkých vôd a hlavne pod prúdy.

Na väčších riekach hľadáme kaprov tiež hlavne v tíšinách nad jazmi, avšak pretože tieto tíšiny sú často dosť dlhé je voľba miesta ťažšia ako v prvom prípade. Dnes však keď je rybárov mnoho sú kaprové miesta dobre známe, nakoľko sa jedná o  vec kolektívnej skúsenosti. Na dolných tokoch našich dunajských prítokov, teda na Morave, Váhu, Nitre, Hrone, či na Dunaji samotnom nájdeme okrem kapra z rybničného chovu aj nádherného a bojovného riečneho šupináča. Navečer a pri stúpajúcej hladine vyráža do prúdov, trvalo sa v nich však nezdržuje.

Dobré kaprové miesto nemusí byť ani najslabšie prúdiace, ani najhlbšie z konkrétneho úseku rieky. Musí však kaprom poskytnúť pocit bezpečia a hojnosť vhodnej potravy. Kapry dávajú prednosť miestam, kde  sa rieka široko rozlieva a tvorí kľudné zátoky s bohatým porastom. Zdržuje sa najčastejšie na rozhraní tíšin a prúdiaceho toku. Tiež blízko vstupu do odstavených riečnych ramien, alebo pri ústiach potokov. Vyhľadávajú skôr mäkšie dno, hlboké bahno však nemilujú a nevyhýbajú sa ani tvrdému dnu, ktoré je plné balvanov a pahýlov stromov, ako to môžme pozorovať na dolnom toku Hrona. Za silne zvýšenej hladiny často vyrážajú do najplytších okrajov, často až do zaplavených pobrežných pozemkov.

Na tôňach sú kapry rozptýlený väčšinou rovnomerne a obvykle vodou tiahnu v skupinách. S veľkou obľubou sa zdržujú v najhustšom poraste mäkkého rastlinstva, vyrážajú aj do súvislých plôch rákosia. Na tôňach môžeme tiež  vidieť kaprov vyhrievať sa na hladine, hlavne počas teplých letných popoludní.

Na väčších vodných nádržiach a celkovo veľkých stojatých vodách hľadáme kaprov hlavne podľa pravdepodbného tvaru dna, ktoré býva pokračovaním brehu. Do hĺbky 5-10 m nájdeme kaprov takmer všade, teda po celej ploche nádrže, hlavne však v pobrežných oblastiach. Väčšie hĺbky vyhľadáva kapor  až na jeseň ked začne prebiehať jesenná cirkulácia vody. Mnoho kaprov sa zdržuje blízko prítokov, hlavne na jar a v lete. K prítokom kapor tiahne aj počas povodní. Zjednodušene môžeme napísať, že na jar alebo v lete hľadáme kaprov skôr na plytčinách a na jeseň sa ich stanoviská presúvajú do hlbších vôd. Počas bezveterných slnečných dní ostávajú celé skupiny tesne pod hladinou, avšak len tam kde majú pocit bezpečia. Všeobecne však môžeme potvrdiť, že na nádržiach kde je v lete veľký ruch kapor svoju prirodzenú plachosť odkladá. Bezprostredne pred príchodom búrky, obvykle ked sa práve začína dážď skáču kapry na priehradách ako o závod, čím sa nám často prezradia.

Na riekach je voľba miesta podstatne jednoduchšia, kapry tu berú najlepšie na začiatku sezóny a počas vrcholu leta prestávajú, aby sa s príchodom jesene znova rozožrali, avšak veľmi záleží aj na stave vody. Pre lov kapra je vždy najlepší normálny stav vody, alebo voda mierne zdvihnutá, tiež vyššia. Nie však nepreniknuteľne kalná a vyliata z brehov, potom je väčšina kaprov na zaplavených lúkach a márne ich hľadáme v riečišti. Nízka hladina pod normálom tiež nesľubuje úspech keď tak za veľmi skorého rána, prípadne za hlbokého šera. Tam kde zvlášť na menších riekach tečie voda periodicky v súvislosti s malými hydrocentrálami, alebo mlynmi očakávame lepšie branie vo chvíľach keď voda začína stúpať. Keď prichádzajú prvé mrazy kapor sa sťahuje do hlbšej vody a pomaly prestáva žrať. Dnes to však už neplatí doslova nakoľko pod niektorými hydrocentrálami, či tepelnými elktrárňami je voda dosť teplá aj v zime a kapor žerie aj na Vianoce.

Na menších tôňach začína kapor žrať keď sa voda náležite prehreje a zostáva pri chuti až do príchodu prvých skutočne horúcich dní. V lete keď sa voda zakalí jemným planktónom sú celé obdobia doslova mŕtve a zábery pribúdajú až keď sa mierne ochladí.

Na veľkých vodných nádržiach  záleží veľmi na teplote vody, po dlhej na sneh bohatej zime začína dobré chytanie neskôr. Inak je voda dostatočne prehriata už okolo mája. Záleží však od mnohých faktorov. Napríklad či je na rieke v smere od prameňa ako prvá, alebo či dostáva studenú vodu z dna vyššie položenej vodnej nádrže. Všeobecne vzaté, začiatok kaprovej sezóny na vodných nádržiach býva sľubný v horúcom lete intenzita trochu poľavuje aby s ochladením zasa mierne stúpa. Na hlbších nádržiach lovíme kaprov spoľahlivo do konca októbra aj dlhšie.

Záver

Po prečítaní tohto krátkeho článku Vás možno napadne aké nadčasové informácie sa dokážeme dozvedieť aj v takmer 50 rokov starých knihách o love kaprov. Takmer všetko čo som sa dočítal som porovnával s mojimi skromnými rybárskymi skúsenosťami a nenašiel som takmer nič s čím by som mohol zásadne nesúhlasiť. Preto Vás rybárov, ktorí budete čítať tento článok prosím. Ak nájdete niečo čo sa Vám skutočne za roky lovu kaprov potvrdilo v súlade s týmto článkom, napíšte nám komentár, rovnako ak s niečím nesúhlasíte.

Ako napovedá označenie "časť. 1" v názve článku máme pre Vás pripravený krátky  rybársky seriál, ktorý bude pokračovať. Začali sme nadčasovými informáciami o výskyte a zvykoch kaprov avšak plánujeme zaradiť aj diel týkajúci sa rybárskej výbavy, kde bude slovo Retro oveľa aktuálnejšie, zvlášť rybárske navijaky a rybárske prúty sa skutočne zmenili, ale to ste si istotne všimli.

Autor článku: Rybárske potreby Slavia – www.slaviaryby.sk

Spracované na základe knihy Z. Šimka