Jedného večera som v Bratislave náhodou stretol kámoša Erika, s ktorým sa poznáme od detstva, no dávno sme sa nevideli. Pri debatke sa ma hneď opýtal, či sa chcem pridať na muškársky výlet do Slovinska. Krásna priehrada, veľké pstruhy... Uau, povedal som si. V práci som mal však rušno a tak som nevedel hneď potvrdiť, či idem, pretože to záviselo od toho, či dostanem voľno. To som však dostal, potvrdil som svoju účasť a mohol som začať s prípravami.

Bellyboat a rýchlo potápavá šňúra

Pri otázke, čo všetko mi bude na rybačke treba, mi Erik odpovedal, že okrem štandardnej muškárskej výstroje na jazerá si mám zohnať bellyboat a rýchlo potápavú šňúru.

Vlastný bellyboat zatiaľ nemám, tak som si ho požičal od Danka, ktorému za to veľmi ďakujem. Potápavú šňúru som si našiel na známom poľskom muškárskom e-shope. Bola to šňúra Airflo Forty plus Expert Distance Sinking, ktorá má potápavosť takmer 18cm za sekundu a je dizajnovaná na ďaleké hody. Šňúru som teda objednal a dúfal, že dorazí skôr, než odídeme, čo bolo už za pár dní.

Medzitým sme sa celá výprava, teda ja, Erik, Matúš a Albín stretli ešte v Kežmarku na malej strategickej porade, kde sme prebrali všetko dôležité a skompletizovali výstroj. V Kežmarku som si ešte naviazal nejaké strímre.

Nastal deň a hodina odjazdu a ja som šňúru stále nemal. Zmierený s tým, že pôjdem bez tejto šňúry som čakal ráno o deviatej, kedy prídu po mňa. V tom sa ozval zvonček a pani poštárka mi oznámila, že má pre mňa zásielku. Pri preberaní balíka som ju skoro vyobjímal. Tesnejšie to už snáď ani nemohlo byť. Zachvíľku prišla už aj výprava a mohli sme vyraziť smer Slovinsko!

Prvé dojmy

Cesta Rakúskom zbehla pomerne rýchlo a už po pár hodinkách sme obdivovali krásnu čistú rieku Savu-Dolinku v Slovinsku. Ohromila ma čistota a priezračnosť vody. 

Po zabývaní sa sme s Erikom vyrazili na večernú rybačku. Netrvalo dlho a Erik už ťahal krásnych potočákov. Keďže som na bellyboate sedel prvý krát, tak som si ešte nezobral so sebou foťák a nespravil mu fotku. Teda spravil, ale poškriabaným mobilom, takže fotky nič moc. 

Erik už chytil zopár krásnych rýb a ja stále nič. Keď som tak premýšľal, akú tam dať mušku tak tu zrazu záber! Šňúra sa spolu s prútom prudko zanorila do vody! V tom pstruh vyskočil po mojej ľavici. Namieril si to ku mne, ale nestihol som dopnúť šňúru a tak si pstruh vybojoval slobodu. Ale bolo to dobré znamenie. Prišli ďalšie zábery a za 3 hodinky sme si zachytali krásne duháky aj potočáky. Po tomto krátkom "predjedle" som sa tešil na hlavný chod na ďalší deň. 

Moje naviazané strímre neboli ideálne, pretože v tejto čistej vode boli holografické materiály skôr na škodu. Matúš mi poradil, že lepšie budú strímre skôr prírodných farieb zaťažené wolfrámovou hlavičkou. Výbornými farbami boli biela, prírodná hnedá, čierna, ale chytil som ryby aj na biele strímre s prídavkom zeleného microflashu.

Zábery na pravé poludnie

Na druhý deň vyrážame na vodu už všetci. Vyzbrojení desiatou a opaľovacím krémom ideme na vodu. Spočiatku sa mi zdalo ísť na vodu o jedenástej v lete trochu neskoro, ale pravdou bolo, že cez deň v najväčších výpekoch brali ryby najlepšie. Asi tým, že ryby boli hlboko, tak ich veľmi netrápilo počasie nad hladinou. Zábery krásnych rýb boli naozaj razantné. Na bellyboat som si rýchlo privykol a tak som si zobral už aj foťák. Rybačka bola parádna a tak sme z vody vyliezli až večer. Spálení ako raky. A tak večerné kúpanie padlo vhod.

Večer sme si spravili nejaké dobrotky na grille, pripili si rumom, pri rybárskych debatkách naviazali muchy a kúpili si povolenia na ďalší deň. 

Tretí deň

Na tretí deň sme sa rozhodli zachytať si v zadnej časti nádrže pri vtoku rieky do priehrady. Staré koryto je miestami hlboké aj 8-10 metrov. A v ňom sa pod nami preháňali nádherné pstruhy. Niečo také som ešte nevidel. Ako v obrovskom akváriu. Bolo to výborné miesto, keďže v lete sa tam vlievala studená okysličená voda.

Po poludní som mal však pauzu a asi hodinku-dve som nemal ani záber. Tak som sa splavil trošku nižšie po prúde. Narazil som opäť na miesto, kde bolo pstruhov ako dreva. Zjavne sa aj niečím kŕmili v stĺpci vody. No mne sa však v tú chvíľu akosi nedarilo presvedčiť ani jedného. Pstruhy sa mi chodili vysmievať, keď sa chodili skryť do tieňa pod mojim bellyboatom. Vystriedal som niekoľko múch, no stále nič. Pod mnou boli húfy rýb no nemohol som chytiť ani jedného. V tom prišiel záber snov! Šňúra sa okamžite našponovala a naviják začal spievať! To je krása! Asi po 20 minútovom boji som ho zdolal. Krásny duhák, asi 68 cm. Môj nový osobný rekord. 

Do večera som chytil ešte asi 7 rýb a za celý deň si každý ulovil snáď aj 30 nádherných rýb. Pstruhy pod 50 cm boli skôr raritou. 

Nádherná rybačka celý náš pobyt

V podobnom duchu sa niesla rybačka do konca nášho 5 dňového pobytu. Teplo, pstruhy, nádherná príroda, výborné jedlo a rum. Posledný deň už pstruhy boli trošku opatrnejšie a brali už aj menšie pstruhy. Erik skúsil pakomára a bola to dobrá voľba. Zábery sa ihneď dostavili. Na pakoša chytil niekoľkých pstruhov.

V Slovinsku sme si všetci naozaj dobre zachytali a ja viem, že sa tam musím opäť vrátiť zopakovať si svoj rybársky sen.